Ja . . .

Bôl

Keď srdce kropené je slzami 

a oko ostáva suché, 

keď láska klačí na zemi

a dlane sú tak prázdne...

Keď túžiš všetkému uniknúť 

a zaliezť pod svoj kameň...

nech anjel krídla roztiahne

a nenechá Ťa na dne.

Nech vidíš z výšky všetok

bôl čo ťa k zemi tlačil, 

Nech ruka v ruke pochopíš,

že svet nie je až tak na nič.

Kto samotu už okúsil,

jej náruče sa stráni 

ved samota zabíja,

kvety našej lúky,

ktoré z lásky rozkvitli,

nech vieš, že Ťa ľúbim.